Touto otázkou sa zaoberal Európsky súdny dvor („ESD“) vo veci C-288/22. Člen predstavenstva vo viacerých luxemburských spoločnostiach vykonával v tejto súvislosti viaceré úlohy týkajúce sa riadenia jednotlivých spoločností (napr. realizoval strategické návrhy, výber riadiacich pracovníkov, riešenie problémov súvisiacich s účtovníctvom, a pod.). Z tejto činnosti mu plynuli odmeny stanovené ako % zo zisku príslušnej spoločnosti (tantiémy). ESD sa v tejto veci zaoberal otázkou pojmu ekonomická činnosť, či tantiémy, odmena stanovená percentom, poskytnuté fyzickej osobe predstavujú skutočnú protihodnotu za službu a či existuje priama súvislosť medzi poskytnutou službou a prijatou protihodnotou. ESD rozhodol, že člen predstavenstva luxemburskej akciovej spoločnosti vykonáva ekonomickú činnosť v zmysle článku 9 DPH smernice 2006/112/ES („Smernice“), ak tejto spoločnosti poskytuje služby za protihodnotu a ak je táto činnosť trvalého charakteru a je vykonávaná za odmenu, ktorej podmienky určenia sú predvídateľné. V druhej otázke, či je činnosť člena predstavenstva vykonávaná nezávisle, ESD rozhodol, že činnosť člena predstavenstva luxemburskej akciovej spoločnosti sa nevykonáva nezávisle v zmysle ustanovenia článku 9 Smernice, ak nekoná na vlastný účet ani na vlastnú zodpovednosť a nenesie hospodárske riziko spojené s jeho činnosťou a to napriek skutočnosti, že tento člen si slobodne organizuje spôsob výkonu svojej práce, sám poberá odmenu predstavujúcu jeho príjmy, koná vo vlastnom mene a nie je v zamestnaneckom vzťahu. Autor: Ing. Soňa Kačmariková Jankovičová
Smernica platí pre vymedzené subjekty, ktoré sa rozdeľujú na tzv. kľúčové a dôležité podľa veľkosti a zaradenia do tzv. kritického sektora (tento je vymedzený pomerne široko) a stanovuje im celý rad povinností v oblasti zabezpečenia kybernetickej bezpečnosti. Podľa predbežných odhadov sa smernica bude týkať takmer 160.000 podnikateľských subjektov v rámci Európskej únie. Z pohľadu korporátneho compliance smernica prináša zaujímavú úpravu zodpovednosti tzv. riadiacich orgánov. Smernica predpokladá, že členské štáty sú povinné prostredníctvom národnej legislatívy zabezpečiť, aby riadiace orgány povinných subjektov schválili opatrenia na riadenie kybernetických rizík, dohliadali na ich vykonávanie, boli povinní absolvovať odbornú prípravu a zabezpečovali odbornú prípravu svojich zamestnancov a boli brané na zodpovednosť za porušenie svojich povinností, resp. príslušné orgány budú môcť uložiť riadiacim orgánom resp. ich členom dočasný zákaz vykonávania riadiacej funkcie. Konkrétna úprava zodpovednosti riadiacich orgánov bude vecou národných zákonných úprav, podľa niektorých názorov však má ísť táto zodpovednosť nad rámec povinností riadneho hospodára, a to tak, že uvedené povinnosti riadiace orgány nebudú môcť delegovať napríklad na špecializované IT firmy a tým sa zbaviť svojej zodpovednosti a budú niesť objektívnu osobnú zodpovednosť za akékoľvek pokuty uložené spoločnosti resp. akékoľvek iné škody, pričom zodpovedať budú celým svojím osobným majetkom. V Slovenskej republike zatiaľ nepoznáme ani návrh zákona, ktorý bude implementovať uvedenú smernicu. V Českej republike už prv návrh zákona poznáme, tento však neustanovuje žiadne osobitosti pri zodpovednosti konateľov, predpokladá však možnosť pozastavenia funkcie na min. 6 mesiacov. V tomto smere bude určite zaujímavé sledovať, ako sa k tejto výzve postaví Slovenská republika. Autor: Mgr. Petra Marková
Slovensko má v súčasnosti 70 platných a účinných bilaterálnych zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. V decembri 2023 odsúhlasila NR SR ďalšie štyri, konkrétne s Albánskom, Azerbajdžanom, Novým Zélandom a Saudskou Arábiou. Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia sú zaujímavé najmä pre podnikateľov, ktorých hospodárska činnosť je medzinárodná, a to vtedy, ak obchodujú s krajinami, ktorých domáci daňový systém má ambíciu zdaniť čo najviac príjmov z celosvetových zdrojov. Obzvlášť v prípade krajín, ktoré sú mimo EÚ, môžu byť tieto systémy pre nás menej uchopiteľné, či už ide o celoplošné zrážkové dane z akejkoľvek platby, ktorú obchodný partner usídlený v zahraničí nášmu podnikateľovi zaplatí, alebo o vynútenú registráciu prevádzkarne, ktorá podlieha nepredvídateľnému zdaneniu. Na druhej strane je treba podotknúť, že každá zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia obsahuje aj články, ktoré umožňujú výmenu informácií a majú tak finančným správam umožniť zabrániť presúvaniu ziskov bez toho, aby boli zdanené. Slovensko má v súčasnosti 70 zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, Česká republika takmer 100. Kým naši západní susedia svoju sieť medzinárodných zmlúv dokázali rozširovať aj počas krízového obdobia 2020-2022, na Slovensku sa podarilo v tomto období uzavrieť iba jednu novú, s Ománom (v roku 2021). Počas tohto obdobia proces uzatvárania nových zmlúv síce stagnoval, ale vzhľadom na Mnohostranný dohovor na zavedenie opatrení na zamedzenie narúšania základov dane a presunov zisku súvisiacich s daňovými zmluvami (Multinational Instrument/MLI), ktorý nadobudol platnosť 1.1.2019, sa podarilo implementovať modifikácie významného počtu medzinárodných zmlúv. Stále zostáva otázkou, či sa v dohľadnej dobe podarí renegociovať zmluvu o zamedzení dvojitého zdania s Nemeckom, ktoré je najväčším zahraničným investorom v Slovenskej republike. Autoren: Ing. Renáta Bláhová, MBA, FCCA, LL.M. , Ing. Judita Kuchtová
Do 21. mája 2025 má každý členský štát definovať oblasti potrebné na dosiahnutie klimatických cieľov. V takto určených "oblastiach RED III" sa majú povolenia na energetické projekty udeľovať jednoduchšie a rýchlejšie. V "oblastiach RED III" sa predpokladá, že zariadenie na výrobu elektriny z OZE je v súlade s právnymi predpismi o ochrane prírody a že sú splnené podmienky pre výnimky podľa ustanovení NATURA 2000, smernice o vtákoch alebo rámcovej smernice o vode z dôvodu prevažujúceho verejného záujmu. V prípade projektov v oblastiach "RED III" majú orgány rozhodnúť o projekte do 12 mesiacov, v prípade modernizačných projektov dokonca len do 6 mesiacov. Keďže lehota začína plynúť až po skompletizovaní žiadosti, praktický prínos na Slovensku je skôr otázny. Koniec koncov, súčasťou praxe úradov je neustále vyzývanie žiadateľa na doplnenie žiadosti. Developerom, podnikateľom a vlastníkom nehnuteľností sa odporúča sledovať súčasný proces definovania "oblastí RED III" ("mapovanie") a v prípade, ak je to možné, zapojiť sa do neho. Autor: Mag. Bernhard Hager, LL.M.
V živote podnikateľa pochopiteľne môžu nastať finančné problémy. V prípade, že sa takéto finančné problémy nachádzajú ešte iba v začiatkoch, hovoríme o hroziacom úpadku. Hroziaci úpadok je stav, keď dlžníkovi hrozí najmä platobná neschopnosť. Dlžníkovi hrozí platobná neschopnosť, ak s prihliadnutím na všetky okolnosti možno dôvodne predpokladať, že v priebehu 12 kalendárnych mesiacov nastane jeho platobná neschopnosť. Dlžník má všeobecne povinnosť predchádzať platobnej neschopnosti. Avšak pozor, štatutári! Práve vy ako štatutárny orgán ste zodpovední za kontrolu stavu vašej obchodnej spoločnosti, a to vrátane prípadnej insolvencie. Z vašej pozície vám v súvislosti z touto problematikou vyplývajú určité povinnosti, s ktorými by ste sa mali oboznámiť. V prvom rade máte povinnosť sledovať finančný stav obchodnej spoločnosti, predovšetkým pomer jej záväzkov a majetku, či prijať bezodkladne také vhodné opatrenia, ktoré by slúžili na odvrátenie hroziaceho úpadku. Okrem toho sa máte zdržať takého konania, ktoré by mohlo vašu spoločnosť nasmerovať k ohrozeniu jej životaschopnosti. Zápis dlžníka (obchodnej spoločnosti) v niektorom z osobitných zoznamov týkajúcich sa dlžníkov, napr. zoznam dlžníkov v Sociálnej poisťovni, zoznam dlžníkov v zdravotnej poisťovni či zoznam daňových dlžníkov, signalizuje, že spoločnosti môže hroziť úpadok, a teda štatutár musí posúdiť, či mu úpadok reálne hrozí. Zákon ďalej hovorí, že ak štatutárny orgán nemá dostatok odborných vedomostí alebo skúseností, je povinný vyhľadať odborníka, zväčša audítora a advokáta, ktorí mu pomôžu posúdiť, či sa nachádza v hroziacom úpadku a ak by tomu tak bolo, poradí mu, aké opatrenia je povinný uskutočniť, aby tento stav prekonal. Ak ste sa dozvedeli alebo s prihliadnutím na všetky okolností mali dozvedieť, že je vaša obchodná spoločnosť v hroziacom úpadku, v súlade s požiadavkami potrebnej starostlivosti ste povinní urobiť všetko, čo by urobila iná rozumne starostlivá osoba v obdobnej pozícií a v obdobnej situácií, v akej sa nachádzate vy. Pamätajte, že ak sa už nachádzate v hroziacom úpadku, musíte zohľadňovať záujmy nielen všetkých vašich veriteľov či spoločníkov, ale aj všetkých vašich zamestnancov a všetkých ďalších osôb, ktoré by mohli byť hroziacim úpadkom spoločnosti dotknuté. Keďže ide o zákonné povinnosti, hrozí vám osobná zodpovednosť za škodu, ktorú ste spôsobili tým, že ste tieto povinnosti nesplnili. Vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby spoločník alebo veriteľ spoločnosti podal žalobu, ak preukáže, že bol spoločník resp. konateľ poškodený pasivitou konateľa. Okrem toho môže súd popri povinnosti nahradiť škodu rozhodnúť aj o "vylúčení konateľa", t. j. po dobu určenú súdom by ste nemohli vykonávať svoju funkciu. Zákonodarca ponúka aj možnosť riešiť hroziaci úpadok prostredníctvom v slovenskom práve relatívne nového inštitútu, tzv. verejnej alebo neverejnej preventívnej reštrukturalizácie. Autor: Valter Pieger
Európska komisia nedávno uverejnila návrh Smernice o transferovom oceňovaní, ktorý je súčasťou balíka BEFIT (Business in Europe: Framework for Income Taxation). Keďže pravidlá transferových cien nie sú harmonizované a status v jednotlivých krajinách sa líši, dochádza v mnohých prípadoch k nerovnakému zaobchádzaniu. Návrh smernice tak jednak zahŕňa zjednotenie kľúčových pravidiel transferového oceňovania ale má tiež zabezpečiť viac istoty daňovníkom. V súvislosti s navrhovanou smernicou sú zaujímavé najmä tieto ustanovenia: Definícia spriaznených osôb Zaviesť sa má spoločná definícia spriaznených osôb s hranicou presahujúcou 25% na vlastníckych alebo hlasovacích právach alebo na zisku. Zjednotenie pravidiel korešpondujúcich úprav S cieľom, aby rozdelenie ziskov medzi dve jurisdikcie bolo konzistentné, plánuje sa zjednotiť aj proces korešpondujúcej úpravy. Zaviesť sa má 180 dňová lehota na schválenie korešpondujúcej úpravy, ak v zahraničí bola vykonaná primárna úprava. Vykonanie koncoročných, kompenzačných, úprav Smernica má tiež definovať podmienky, kedy môže daňovník na konci roka, pred podaním daňového priznania upraviť transferové ceny. Medzi základné podmienky bude patriť napr. aby sa úprava realizovala na oboch stranách, aby bola konzistentná a odôvodniteľná. Zároveň majú byť definované pravidlá úpravy smerom nadol aj v prípadoch, ak nenastala primárna úprava. Určenie rozpätia nezávislého vzťahu Okrem zadefinovania metód transferového oceňovania, ktoré sú totožné s metódami uvedenými v Smernici OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné podniky a daňové správy (ďalej len Smernica OECD), obsahuje navrhovaná smernica aj ustanovenie o spôsobe určenia rozpätia nezávislého vzťahu. Zakotviť sa tak má použitie vnútrokvartilového rozpätia namiesto iných štatistických metód a taktiež sa má harmonizovať použitie úpravy na medián, v prípade ak sa spoločnosť nebude nachádzať v rámci tohto rozpätia. Spoločné záväzné pravidlá transferového oceňovania v rámci EÚ budú jednotlivé členské štáty povinné implementovať s účinnosťou od 1. januára 2026. V neposlednom rade Ministerstvo Financií SR tento rok na svojej stránke zverejnilo kompletný slovenský preklad Smernice OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné podniky a daňové správy, verziu z januára 2022. Minulý rok bola odvolávka na Smernicu OECD doplnená aj do Zákona o dani z príjmov, čim sa potvrdilo jej použitie v rámci metodiky transferového oceňovania. EÚ tiež plánuje zakotviť OECD Smernicu ako oficiálny výkladový prostriedok. Do budúcna sa plánuje ešte viac harmonizácie, a to najmä vo forme spoločného vzoru dokumentácie k transferovým cenám vrátane stanovenia rozsahu dokumentácie. Priestor na budúcu harmonizáciu predstavujú aj pravidlá bezpečného prístavu. Autori: Anna Fábryová , Miroslava Vojteková